Nálepka, alebo digitál: ako vinety v Európe naozaj fungujú

Jednotný európsky systém diaľničných známok neexistuje — každá krajina si vedie ten svoj a navzájom spolu nekomunikujú. Rakúsko a Švajčiarsko stále používajú starší model: nálepku kúpenú v stánku alebo online a nalepenú na čelné sklo, kontrolovanú očami hliadok. Maďarsko, Slovensko, Slovinsko a Bulharsko prešli na plne elektronické systémy, kde je známka naviazaná na evidenčné číslo a kontrolujú ju automaticky kamery — nie je čo vystavovať ani čo neskôr odlepovať. Rumunsko stojí celkom mimo tento vzorec a prevádzkuje vlastnú rovinietu, ktorá v prísnom zmysle diaľničnou známkou nie je.

Jedno pravidlo platí všade: žiadna z týchto krajín neuznáva známku tej druhej. Prejazd zo Slovinska do Rakúska alebo z Maďarska do Rumunska znamená kúpiť novú pre krajinu, kam mierite, bez ohľadu na to, čo už máte pre tú, ktorú opúšťate. Na ceste cez niekoľko hraníc sa z toho stane niekoľko samostatných nákupov, nie jeden pokrývajúci celú trasu.

To, aký systém krajina používa, mení hlavne to, s akým predstihom musíte plánovať. Nálepku sa niekedy dá kúpiť priamo na hranici. Elektronická známka spravidla musí platiť skôr, než vojdete na spoplatnenú cestu, takže nechávať to na poslednú chvíľu je rizikovejšie.